post-thumb

Všetci hľadáme zmysel života. Niekedy sa to tak nezdá, lebo používame rozdielne spôsoby a cesty. Myslíme si, že potrebujeme prečítať takú knihu, vidieť tamten film, alebo zažiť toto a tamto – aby sme našli zmysel nášho života.

A aby sme sa cítli naplnení. Skúšame rôzne spôsoby, ktorými si urýchlime cestu k poznaniu, alebo máme dokonca naplánovanú cestu života a niekde po zvládnutí určitých cieľov očakávame, že po ich zvládnutí konečne pochopíme, prečo sme tu a čo dáva nášmu životu zmysel….

Toto je akýsi spôsob žitia ľudí, ktorí radi vyhrávajú, sú úspešní v kariére, zbožňujú výzvy, majú radi ciele a teda orientujú sa na výkon. Hľadanie zmyslu života preto považujú za novú výzvu, za niečo, čo musia nájsť, vybojovať. Výsledok bude odmenou za ťažkú drinu, za prekážky, ktoré museli zdolať ))

Iní za zmysel života považujú rolu stať sa rodičom, vychovať svoje dieťa. Ich zmyslom života je byť rodičom. Zmyslom života môže byť v našich životoch čokoľvek….

Lenže čo sa stane, ak…

… z našich detí vyrastú dospelí ľudia, ktorí nepotrebujú našu každodennú starostlivosť?

Čo sa stane, ak zmysel nášho života – sľubná kariéra, jedného dňa skončí?

A čo sa stane, ak zmysel nášho života je neustále hľadanie zmyslu života a nakoniec celý náš život žijeme túžbou po budúcom abstraktnom objekte niečoho a pritom zabudneme žiť a tešiť sa z toho čo je?

… ak nie sme stotožnení s vonkajšími objektami, zákonite príde bolesť zo straty…

Zo straty toho, na čo sme sa upínali, v čo sme verili, čomu sme obetovali roky nášho života. Bolesť z toho, že zrazu realita, v ktorú sme verili neexistuje. A my nevieme, ako ďalej.

… pretože náš život stratil zmysel….

V takejto situácii, kedy by sme sa mali pravde pozrieť do očí nás napadnú zrejme dve veci. Buď si zvoliť cestu utrpenia, sebaľutovať sa, že sme prišli o tento náš zmysel. Alebo nájsť si nový zmysel života. Niečo, čo nás opäť bude napĺňať. Niečo, čomu opäť budeme veriť. A tak si veľa z nás vytvorí po strate nové objekty, na ktoré sa upne. Nájdeme si nový zmysel života.

Svojim spôsobom je to možno lepšie, posunúť sa dopredu ako oplakávať to, čo bolo. Pretože je to schopnosť vidieť, že všetko okolo nás sa mení a my buď nastúpime na loď, ktorá nás vezie, alebo sa jendoducho utopíme.

Ak sa na to pozrieme hlbšie, je pravdivé nahradiť jednu ilúziu druhou?

Ak sme dostatočne nepochopili v prvej lekcii, že upínať sa na objekty, ktoré sú vo svete a ktoré sa sále menia nie je múdre… urobíme to znova. Náš zmysel života sa rozhodneme opäť stavať na niečom, čo nie je stále.

Zmysel života, ako mnohí mudrci, prebudené bytosti pripomenuli – existuje tu a teraz. Naša myseľ hľadá objekty vonku, mimo seba, aby sa s nimi mohla stotožniť. Celý náš zmysel života hľadáme mimo nás, väčšinou v objektoch v budúcnosti. No pravda býva tá najjednoduchšia. Taká jednoduchá, že je pre myseľ až príliš jednoduchá ))) …. samotné naše bytie je zmyslom života….

Je to ako keď kvapka vody hľadá oceán, sama je v ňom, sama je z neho tvorená …ale hľadá mimo seba… ))

Na túto krásnu múdrosť existuje pekné cvičenie. Nie je to cvičenie v pravom význame slova, ale hľadám slová, aby sme si to vedeli predstaviť.

Predstavte si, že teraz, ako si čítate tieto riadky je toto vašim zmyslom života, že ste tu, práve v tejto chvíli a neexistuje nič lepšie, nič krajšie a osvietenejšie ako táto chvíľa. Zmyslom života je to, že tu teraz ste. Je to cvičenie na sprítomnenie, spomalenie a ukľudnenie, ktoré môžete uplatňovať pri čomkoľvek. Časom nám ukáže, aké rôzne úzkostné myšlienky v sebe máme. Ako veľmi lipneme na budúcich cieľoch.

Ten najpravdivejší zmysel života je tu a teraz. Neexistuje nikde v budúcnosti. To znamená, že našim zmyslom života sa stáva všetko to, čo sa deje teraz (môže to byť umývanie záchoda, maľovanie, škrabanie zemiakov na prípravu obedu a podobne… zmyslom života sa stane všetko, čo tvorí náš život…..a nebude len výňatkom, akousi napodobeninou určitých výsekov nášho života.

Share your thoughts

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *