Search here...
0
TOP

Milý návštevník, vítam ťa na tejto stránke venovanej osobnému rozvoju. Venujem sa hlavne medziľudským vzťahom, pretože to považujem pre seba najprirodzenejšie a je to oblasť, v ktorej sa cítim ako ,,doma“.

Moje detstvo bolo krásne. Vyrastala som v prírode ako dcéra ,,chatárov“ rekreačnej chaty na Fačkovskom sedle. Pamätám si tuhé zimy s množstvom snehu a rekreantov, ktorí ku nám nadšene chodili a cítili sa ako doma. Môžu za to moji rodičia, ktorí tejto profesii odovzdali časť svojho srdca. A stále sú pre mňa oporou a vďačím im za veľa.

Súľovské skaly

Detstvo prežité v prírode vo mne zanechalo veľkú stopu, mám rada chvíle, keď môžem byť sama so sebou často krát v tichu. Vôňa lesa, hviezdy na oblohe, jednoduchosť bytia, láska, domov.

Život ubiehal, presťahovali sme sa do mesta a po strednej škole som odcestovala do Anglicka. Ako každý mladý človek som potrebovala vyskúšať, čo mi ponúka veľký svet. Realita vysokého nájmu, skoro žiadneho voľna, malého zárobku a nenaplneného ducha z práce ma nenechali dlho čakať na zmeny. Za Anglicko som vďačná, bola to lekcia samostatnosti a zodpovednosti a kto učí lepšie, než život sám.

Tam sa tiež zrodila myšlienka vzdelávať sa v tom, čo mi vždy imponovalo (čítala som filozofické, duchovné, psychologické knihy, atď) …. prihlásila som sa na vysokú školu Sv. Alžbety v Bratislave so zameraním na misiu a charitu (rozvojové/humanitárne projekty vo svete).

Kambodža

Po prvom ročníku na vysokej škole som sa uchádzala o dobrovoľnícky projekt v Kambodži (sirotinec s HIV pozitívnymi deťmi). Vybrali ma. Bola som šťastná za takúto skúsenosť. Čakal ma kultúrny šok, terénna sociálna práca, 64 deťúreniec, lokálni zamestnanci, šoférovanie v Ázii a mnoho iného.

Po projekte prišiel akýsi zlom. Cítila som sa frustrovane z toho, ako veci fungujú. Vysokú školu som brala len ako možnosť dosiahnuť titul. Sociálnu prácu som nevnímala ako moje budúce povolanie, vlastne som o nej nechcela ani počuť.

Preto moje ďalšie kroky smerovali do korporátnych firiem, v pozíciách cez asistentku riaditeľov až k manažérke v eventovej agentúre, kde som zažila, aké je to mať slobodné a tvorivé zamestnanie. Stále mi však niečo chýbalo, dopĺňala som si tento akýsi ,,zmysel z práce“ streetworkami s bezdomovcami, závislými a pod. Hľadala som svoje miesto.

Pochopila som, že nikto druhý mi nikdy neponúkne to,  v čom sa budem cítiť 100%-ne. Ja som zodpovedná za svoj život a za to, či vytváram to, v čom sa chcem realizovať. Od strednej školy som snívala, že budem pani svojho času, ale zároveň budem prinášať hodnotu druhým ľuďom.

A tak, teraz na konci štúdia na vysokej škole si uvedomujem, aký mám v sebe potenciál, a že chcem ďalej pokračovať v sebazdokonaľovaní, kráčať cestou vzdelávania sa, stretávať sa s ľuďmi a podporovať sa navzájom s témami, ktoré ma nadchýnajú a ktorým rada dávam zmysel. Život nám vždy ukazuje náš potenciál, ale niekedy potrebujeme čas, skúsenosti, aby sme tomu naozaj verili a na základe toho, začali vytvárať to, kým naozaj sme. A to je aj dôvodom, inšpiráciou, prečo som si založila tento blog.

Chuť opäť písať a zdielať moje myšlienky s vami. Pretože všetko čo robíme má svoj potenciál. Pár slov na záver, čo mi prináša radosť: hory a šport, ranný beh, knihy a hlavne ich tvorcovia, sebaprekonávanie, najbližších,….