post-thumb

Odmietnutie. Odmietnutie má rôzne prejavy. V partnerských vzťahoch. Rozchod. Nedorozumenia kvôli rozdielnym názorom. Sklamanie. Alebo odmietnutie spoločnosti. V rodine – stávate sa čiernou ovcou. Prejavuje sa rôzne, ale základ odmietnutého jedinca má jeden – urazené EGO


Odmietnutie. Stalo sa vám, že ste sa s niekým dohodli, plánovali ste ,,kávu“ a dotyčný/á to v deň ,,D“ zrušil? Dôvod zrušenia nepoznáte. Iba tušíte, že nešlo o 40-ky teploty, auto ho/ju nezrazilo, neuniesli ho/ju mimozemšťania… iba ma lepší a pre neho/ju zaujímavejší program ako tráviť čas s vami.

Alebo rozchod. Či už poznáte dôvod rozchodu.. v každom prípade to s vami robí veľké divy. Bolesť. Hnev. Plač.. ako na horskej dráhe. Veď akoby aj nie…


.. boli ste odmietnutí…


Sme ľudia s možnosťou výberu. Môžeme sa rozhodovať. Môžeme zrušiť kávu. Vysloviť názor a zmeniť život podľa toho, ako sa aktuálne cítime. Môžeme rozhodnúť a ukončiť 30-ročné manželstvo. Nemať deti. Čokoľvek, čo môže a nemusí pohoršovať verejnosť. Ak sme na koni my, zväčša to nebýva problém. Vieme naše city rozhodnutí obhájiť.


Ale čo ak sa nachádzame na druhej strane, odmietnutého?


Táto verzia nie je príťažlivá. Radšej sme pánmi situácie. Byť odmietnutí nie je príjemné. Cítime emócie. Rôzne emócie. Emócie hnevu, sebaľútosti …

Ako pracovať s odmietnutím, keď nás odmietnutie bolí alebo serie?

Kričme. Plačme. Dostaňme emócie z tela von. Nenechajme, ich v sebe… ak nechcete kričať na ľudí, nájdite si šport, varenie… niečo, v čom nikomu neublížite.Čo je dôležité je.. uvedomme si, prečo emócie nastali …byť odmietnutým… je len ďalšia príležitosť ako poznať viac seba samého. V podstate situácia nie je ani tak dôležitá, ako to, čo sa deje v nás….

Keď sme rozčúlení, keď sa nás niečo pocitovo dotkne, hneváme sa..môžeme v nás rozpoznať to, čo v skutočnosti veľa krát robíme sami a čo vidieť nechceme. Sú to naše temné stránky. No namiesto pozorovania vybuchneme, alebo uveríme, že je v poriadku, ak nás druhí odmietajú, lebo si nič nezaslužíme a tieto situácie pokračujú ďalej….

Znamená to, že ostávame v našom EGU, urazíme sa, odpapuľujeme, vynadáme dotyčnej osobe,..začneme sa sebaľutovať, cítime sa menejcenne a podobne…..namiesto toho, aby sme tomu porozumeli… a z týchto nepravdivých a zle spracovaných emócii si vytvárame naše dramatické životy plné bolestí…


…. Čo s tým? ….


Komunikácia. Treba komunikovať (ak nám záleží na človeku, ľuďoch, situácii) alebo nekomunikovať (aj keď nám na druhých záleží. V tomto prípade treba počítať s tým, že druhému nemusí dopnúť to, ako sa cítime a veľa krát hlavne na tomto bode stroskotá veľa priateľstiev, vzťahov a vznikajú nedorozumienia).

Niekedy cítime, že žiadne slová nie sú potrebné…. a necháme situáciu tak, bez vysvetlenia danej osobe, neiniciujeme ďalšie stretnutia, nevyhľadávame kontakt danej osoby. Možno časom sa táto osoba začne čudovať, prečo už nesedíte spolu na káve… alebo sa nezačuduje vôbec.

A je to v poriadku..lebo niektorí ľudia s nami prežijú mnohé veci v živote, niektorí sa len predstavia a odídu ….

V každom prípade, v každom ohľade konáme správne a najlepšie ako vieme. Mnohokrát je veľmi ťažké povzniesť sa nad konfliktami v podobe odmietnutia.

Nech už vzťah s človekom dopadne akokoľvek, lebo vždy je to vec dvoch ľudí a nielen nášho pohľadu a toho, čo od vzťahu očakávame. Podstatné je, zobrať si z toho najviac uvedomenia pre seba. Aj po vychladnutí emócii..spravme si introspekciu,… prečo sme vybuchli? Čo sa nám na danom človeku nepáčilo? Prečo sa nám jeho spráavanie nepáčilo? Má to niečo spoločné s tým, ako žijeme..alebo ako sme sa zachovali niekedy my k druhému??

Čím viac budeme chcieť pochopiť seba.. aby sme sa cítili lepšie.. o to viac sa budeme ľúbiť.. a ľudia, ktorí sa ľúbia, poznajú svoju cenu a nedovolia druhým, aby boli v ich živote.. ak si prítomnosť danej osoby nevážia, berú ju povrchne a sebecky ))


Preto aj napriek emóciám hnevu alebo sklamaniu či sebaľutovania…voči druhému človeku…. sa skúsme v sebe samom opýtať, prečo nám táto situácia spôsobila hnev, podráždenie?


Čo je to, čo nám v skutočnosti vadí na nás samých a nie na človeku?


Prečo vás vôbec táto situácia a daný človek vyprovokoval k emóciám, ktoré prežívate?

Share your thoughts

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *